Ransomware a kritická infraštruktúra: Skutočná hrozba pre naše digitálne základy

Predstavte si situáciu, kde základné služby, na ktoré sa spoliehame každý deň – či už ide o dodávky elektriny, pitnej vody, alebo fungovanie nemocníc – zrazu prestanú fungovať. Znie to ako scenár z katastrofického filmu? V dnešnom digitálnom svete je to, žiaľ, veľmi reálna hrozba. Hovoríme o ransomware a jeho čoraz častejšom zameraní na kritickú infraštruktúru, teda na systémy, ktoré tvoria chrbticu našej spoločnosti. Nejde len o technický problém; ide o potenciálnu krízu, ktorá môže mať zásadný dopad na verejnú bezpečnosť a stabilitu štátu.

Kritická infraštruktúra ako cieľ

Kritická infraštruktúra zahŕňa všetko kľúčové pre fungovanie spoločnosti – energetiku, zdravotníctvo, dopravu, telekomunikácie a mnohé ďalšie. Ransomware je škodlivý softvér, ktorý zablokuje alebo zašifruje dáta a žiada výkupné za ich obnovenie. Keďže tieto sektory sú vzájomne prepojené, narušenie v jednom môže spôsobiť dominový efekt v ostatných. Firmy v kritickej infraštruktúre sú lákavým cieľom pre útočníkov, pretože ich prevádzka musí byť nepretržitá, čo ich robí náchylnejšími zaplatiť výkupné. FBI hlási, že v roku 2024 stúpol počet ransomware útokov na kritické sektory o 9 %, čo podčiarkuje naliehavosť tejto hrozby.

Cielené útoky na kritickú infraštruktúru často naznačujú viac než len finančný zisk. Môže ísť o snahu spôsobiť verejné narušenie, fyzické škody, alebo podkopať dôveru vo fungovanie štátu. Je to prejav posunu k využívaniu kybernetických útokov ako nástroja geopolitického vplyvu.

Ransomware: Ako funguje a ako sa šíri?

Ransomware funguje ako digitálny únosca. Vnikne do počítača alebo siete, zašifruje súbory alebo zablokuje systém a následne žiada výkupné, zvyčajne v kryptomenách, za opätovný prístup.

Existujú rôzne typy ransomware:

• Crypto ransomware: Najbežnejší typ. Šifruje súbory, kľúč na dešifrovanie získate po zaplatení výkupného.
• Locker ransomware: Namiesto šifrovania vám zablokuje prístup k celému systému alebo špecifickým súborom, pričom na obrazovke zobrazí správu s požiadavkou na výkupné.
• Dvojité vydieranie: Útočníci nielen zašifrujú dáta, ale najprv ich ukradnú a hrozia zverejnením, ak výkupné nebude zaplatené. To zvyšuje tlak a riziko reputačných škôd.
• Ransomware ako služba (RaaS): Tento model znižuje technickú bariéru pre kybernetických zločincov, pretože si môžu "prenajať" hotové ransomware súpravy a infraštruktúru za podiel zo zisku.

Ransomware sa najčastejšie šíri prostredníctvom phishingových e-mailov (klamlivé správy, ktoré vás nabádajú kliknúť na škodlivý odkaz alebo otvoriť prílohu) alebo zneužívaním zraniteľností v softvéri (často ide o neaktualizované systémy – áno, tie, ktoré vždy odkladáte na "potom"). Útočníci tiež využívajú umelú inteligenciu (AI) a strojové učenie na automatizáciu a zefektívnenie svojich útokov, čo im umožňuje rýchlejšie vyhľadávať zraniteľnosti a vyhýbať sa detekcii.

V poslednom čase sú mimoriadne nebezpečné aj útoky na dodávateľské reťazce. To znamená, že kompromitáciou jedného dodávateľa softvéru alebo služby môžu útočníci získať prístup k systémom tisícok ďalších cieľov.

Dopady ransomware útokov: Od financií po bezpečnosť

Finančné náklady na ransomware útoky sú enormné. Priemerné výkupné pre kritickú infraštruktúru sa pohybuje okolo 2,5 milióna EUR, pričom celkové straty z kyberkriminality dosiahli v roku 2024 rekordných 16,6 miliardy USD. Okrem toho sú tu náklady na obnovu systémov, prípadné pokuty a súdne spory. Napríklad útok WannaCry na britské národné zdravotníctvo (NHS) stál cez 90 miliónov libier len na priamych nákladoch a obnove.

Horšie je, že tieto útoky môžu priamo ohroziť verejnú bezpečnosť a zdravie. Narušenie dodávok energií, vody alebo fungovania nemocníc môže viesť k vážnym následkom, vrátane ohrozenia ľudských životov, narušenia pohotovostných služieb a paniky.

Príklady známych útokov:

• Colonial Pipeline (USA, 2021): Viedol k odstaveniu najväčšieho ropovodu na východnom pobreží USA, čo spôsobilo nedostatok paliva a značný ekonomický dopad.
• WannaCry (NHS UK, 2017): Útok zasiahol desiatky nemocníc, viedol k rušeniu operácií a ohrozil starostlivosť o pacientov kvôli nedostupnosti systémov.
• Útoky na vodárne (napr. Florida, Texas, 2021-2024): Hackeri sa pokúsili manipulovať s chemikáliami vo vodovodnom systéme alebo preplnili vodné nádrže, čo priamo ohrozovalo verejné zdravie.
• Kataster SR (Slovensko, 2025): V prvej polovici roka 2025 bol zaznamenaný rozsiahly ransomware útok na IT systémy Katastra Slovenskej republiky. Útok viedol k dočasnej nedostupnosti elektronických služieb a sťažil prístup k záznamom o nehnuteľnostiach, čo spôsobilo značné komplikácie občanom aj firmám. Hoci nešlo o trvalú stratu dát vďaka zálohám, incident poukázal na citlivosť verejnej správy voči takýmto hrozbám a potrebu neustáleho posilňovania obrany.

Tieto príklady ukazujú, že ransomware je viac než len IT problém; je to závažná bezpečnostná hrozba, ktorá podkopáva dôveru vo verejné inštitúcie a môže mať dlhodobé politické a sociálne dôsledky.

Ako sa brániť: Posilňujeme naše digitálne štíty

Na ochranu kritickej infraštruktúry je nevyhnutné zaviesť komplexné obranné stratégie.

Technické opatrenia:

• Viacfaktorová autentifikácia (MFA): Pridáva ďalšiu úroveň zabezpečenia k heslám, čo sťažuje útočníkom prístup aj v prípade ukradnutých poverení.
• Pravidelné zálohovanie a aktualizácie: Kľúčové je mať aktuálny softvér a pravidelne zálohovať dáta, ideálne aj offline, aby bolo možné rýchlo obnoviť prevádzku po útoku.
• Architektúra Zero Trust (ZTA): Model, ktorý predpokladá, že nikomu a ničomu vo vnútri ani mimo siete nemožno predvolene dôverovať. Vyžaduje neustále overovanie a monitorovanie.
• Segmentácia siete: Rozdelenie siete na menšie, izolované časti obmedzuje šírenie ransomware v prípade úspešného prieniku.

Organizačné a procesné opatrenia:

• Školenie zamestnancov: Ľudský faktor je častou slabinou. Pravidelné školenia pomáhajú zamestnancom rozpoznávať phishing a iné techniky sociálneho inžinierstva – lebo aj najlepší firewall je bezmocný, keď niekto klikne na príliš lákavú "výhru".
• Plány reakcie na incidenty: Je nevyhnutné mať vypracované a pravidelne testované plány, ako reagovať na kybernetický útok, aby sa minimalizovali škody a zabezpečila rýchla obnova.
• Riadenie prístupu a princíp najmenších privilégií: Užívatelia a systémy by mali mať prístup len k tým dátam a funkciám, ktoré sú nevyhnutné pre ich prácu.
• Zodpovednosť vedenia: Kybernetická bezpečnosť už nie je len záležitosťou IT, ale strategickým rizikom, za ktoré musí niesť zodpovednosť aj najvyššie vedenie spoločnosti.

Napriek pokročilým hrozbám, ako je ransomware poháňaný AI, mnohé organizácie stále zanedbávajú základné bezpečnostné postupy. To naznačuje, že kľúčom k odolnosti je nielen nasadzovanie špičkových technológií, ale aj dôsledné dodržiavanie základnej kybernetickej hygieny.

Koordinovaná odpoveď: Spoločne proti globálnej hrozbe

Vzhľadom na globálnu povahu kybernetických hrozieb je nevyhnutná koordinovaná národná a medzinárodná reakcia.

Národné a európske iniciatívy:

• NIST Cybersecurity Framework (CSF): Dobrovoľné usmernenia z USA, ktoré pomáhajú organizáciám riadiť kybernetické riziká.
• CISA CIRCIA (USA): Zákon, ktorý nariaďuje kritickej infraštruktúre hlásiť kybernetické incidenty a platby výkupného, čo umožňuje rýchlejšiu reakciu a zdieľanie informácií.
• ENISA (Európska agentúra pre kybernetickú bezpečnosť): Vydáva ročné správy o prostredí hrozieb (napr. ETL 2024), ktoré identifikujú hlavné hrozby, ako je ransomware, hlavné trendy a zmierňujúce opatrenia.
• Smernica NIS2 (EÚ): Komplexný legislatívny rámec, ktorý posilňuje kybernetickú bezpečnosť v kritických sektoroch EÚ, zavádza prísnejšie požiadavky na riadenie rizík a hlásenie incidentov, a kladie dôraz na zodpovednosť vedenia.

Slovensko a kybernetická obrana

Slovensko, ako členský štát Európskej únie, aktívne implementuje a prispôsobuje legislatívne požiadavky vyplývajúce zo smernice NIS2, ktorá predstavuje kľúčový rámec pre posilnenie kybernetickej bezpečnosti v kritických sektoroch. Národné orgány, ako je Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, hrajú dôležitú úlohu pri monitorovaní hrozieb, poskytovaní upozornení a koordinácii reakcií na kybernetické incidenty.

Napriek tomu, že Slovensko robí pokroky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, výzvy pretrvávajú. Patria sem nedostatok kvalifikovaných odborníkov, potreba neustálych investícií do moderných technológií a zvyšovanie povedomia o hrozbách nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore. Spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a súkromnými firmami, ako aj aktívne zapájanie sa do medzinárodných iniciatív, sú kľúčové pre budovanie robustnej národnej kybernetickej odolnosti voči ransomware a iným digitálnym hrozbám.

Medzinárodná spolupráca je kľúčová pre boj proti cezhraničnej kybernetickej kriminalite. Napriek výzvam, ako sú rozdielne zákony a dôvera medzi štátmi, organizácie ako INTERPOL, NATO a OSN pracujú na zdieľaní informácií a vývoji štandardov. To je dôležité, pretože kybernetické útoky sú čoraz viac prepojené s geopolitickým napätím a efektívna obrana si vyžaduje spoločné úsilie.

Záver: Budovanie odolnosti v digitálnom veku

Ransomware predstavuje eskalujúcu a mnohostrannú hrozbu pre kritickú infraštruktúru, ktorá presahuje len šifrovanie dát a vedie k operačnej paralýze, rizikám pre verejnú bezpečnosť a obavám o národnú bezpečnosť. Vývoj útočných taktík, od RaaS po malware poháňaný AI a zneužívanie dodávateľských reťazcov, si vyžaduje dynamickú a komplexnú obrannú stratégiu. Zatiaľ čo technické opatrenia sú kľúčové, rovnako dôležité sú aj ľudské faktory, organizačné procesy a silné riadenie.

Budovanie odolnosti si vyžaduje zásadný posun v myslení, kde je kybernetická bezpečnosť prepletená s každým aspektom operácií, a nie je len záležitosťou IT. Organizácie musia uprednostniť neustále investície do kybernetickej bezpečnosti, pravidelné školenia a robustné plánovanie reakcie na incidenty. Okrem toho je nevyhnutné posilniť partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom a medzinárodnú spoluprácu, vrátane zdieľania informácií a právnej harmonizácie, aby sme vytvorili bezpečnejšiu digitálnu budúcnosť. V stávke je príliš veľa, aby sa tak nestalo – nakoniec, nikto nechce zistiť, že mu v noci vypadne elektrina len preto, že niekto niekde neaktualizoval antivírus.